Výraz „termografia“ by sme mohli doslovne preložiť ako „z viditelnenie teploty“. V princípe ide o skutočné znázornenie povrchovej teploty predmetov, rastlín i živočíchov okolo nás vo forme farebnej stupnice, pričom sa zvyčajne chladnejším miestam prisudzujú tmavé farby –zelená, modrá, čierna a teplejším miestam farby svetlé –žltá, červená, biela. Akoby sme reálny čiernobiely obrázok (fotografiu) okolia umelo vyfarbili farbami závislými na teplote povrchu predmetov.
Všetky predmety okolo nás teplejšie ako -273,15 °C vyžarujú i pohlcujú, viac alebo menej odrážajú a niektoré i prepúšťajú infračervené žiarenie. Pri absolútnej „nule“ (-273,15 °C.) tento proces ustane.
Často sa používa aj výraz „termovízia“ a v praxi nemusíme hľadať rozdiely medzi termovíziou a termografiou. Tam kde viditeľné žiarenie elektromagnetického spektra končí červenou farbou (780nm) začína pásmo neviditeľného žiarenia ktoré človek vníma receptormi na pokožke ako teplo.
Toto pásmo predstavuje interval od 780nm po 1mm vlnovej dĺžky a nazývame ho infračervená oblasť spektra. Túto oblasť objavil a preskúmal v roku 1800 William Herschel.
Infračervená kamera dokáže toto žiarenie rozlišovať s presnosťou lepšou ako 0,1 °C a to zo vzdialenosti až niekoľko desiatok metrov od sledovaného objektu. Teplocitlivý čip v infrakamere pracuje na úplne inom princípe ako svetlocitlivý čip vo fotoaparáte alebo kamere bežne používanej na filmovanie reálneho sveta.
|